Do rúk sa mi dostala definitívna verzia bakalárskej práce Martina Waltra s názvom “Využití fotogrammetrie v české archeologii”, FF ZUČ v Plzni, 2009. V rámci nezmerných akademických výšin, v ktorých sa moje ego neustále pohybuje, mi pochopiteľne práca nejakého bakalárika neprijde zaujímavá .>), lež k mojmu samotnému údivu som v nej uvedený čoby konzultant a z tohto dovodu sa cítim kompetentný vyjadriť k nej svoj názor. Nuže, kádrový rozsudok…
Charakteristika práce
Samotná práca (38 strán textu + literatúra + prílohy) je štrukturovaná do nasledovných okruhov ((po povinnej úlitbe bohom v úvode, ktorý pozostáva len z citácií prof. Neustupného – ach, tá ZČU v Plzni… )):
– syntetická časť (kap. 2 – Fotogrammetrie a její metody; kap. 3 – Vznik obrazu; kap. 4 – Historie fotogrammetrie a její využití na území ČR), ktorá čitateľa informatívnym sposobom prevedie po základných “stepping stones” fotogrammetrie, obor pekne systematicky rozškatuľkuje (terrestrická/letecká/družicová, jednosnímková/vícesnímková a pod.) a v pokluse preberie históriu fotogrammetrie v českých luhoch a hájoch. To je pre mňa ostatne najzaujímavejšia časť, ktorá dokladá, že po útlme fotogrammetrickej metódy 50. – 80. rokoch je síce zrejmý jej rozmach v posledných dvoch dekádach, lež odbornej literatúry v ČR je menej než poskromne (( myslím špecializovanej odbornej literatúry na tému “fotogrammetria v archeológii” )).
– analytická časť (kap. 5 – Využití fotogrammetrie…; kap. 6 – Terén v praxi; kap. 7 – Softwarové zpracování) stojí na autorovom dotazníkovom prieskume, ktorého zmyslom je vyhodnotiť úroveň archeofotogrammetrie v ČR (otázky sa týajú rozsahu užitia metódy, kvalitatívnych postupov, užitého software a pod.). Výsledky sú povzbudivé – z 12 dotazovaných inštitúcií využívajú fotogrammetriu všetky, hlavne technicky najjednoduchšiu formu (pozemná jednosnímková), najpoužívanejším špeciálnym software je Photomodeler a Leica Photogrammetry Suite.
– za case study v práci bol využitý fotogrammetrický dokumentačný postup z výskumu Ústí nad Labem – FORUM (2007-2008) a predstavený výškový monopod – žirafa. ((z tejto časti sa mi dosť červenajú uši, ale k tomu sa hneď dostaneme))
Pozitíva práce
Bakalárka má logickú štruktúru, Martin tému ovláda teoreticky a za bezsenných nocí v Ústí nad Labem som sa presvedčil, že i prakticky. Jedná sa o prácu jedinečnú a vzhľadom na aktuálnosť tematiky by vobec nebolo na škodu opublikovať ju na nete a prípadne doplniť o možnosti aktualizácie. (( formou jednoduchého webového portálu s diskusným fórom o archeofotogrammetrii.)) O jej kvalite ma presvedčil fakt, že niečo také by bolo neobhájiteľné napr. na KA FF UKF v Nitre .>)…
Negatíva práce
A teraz výtky, tak obsahové ako formálne:
Kapitola 6 (Terén v praxi) síce definuje jednotlivé postupy technického snímkovania v archeologickej dokumentácii. To, čo som však očakával, tam nie je – jasná definícia, čo ešte fotogrammetria je a čo už je len normálne (hoc softvérovo spracované) snímkovanie; t.j. v závere prehľadne definované minimálne penzum postupov, dat a metadat (!), ktoré sa dajú označiť za fotogrametrické pre účely archeologickej terénnej dokumentácie.
V práci je často skloňovaný Photomodeler v súvislosti s priesekovou fotogrammetriou, dokonca tak jednoznačne, že čitateľ ľahko podľahne dojmu, že je to jediná cesta na spracovanie šikmých dokumentačných snímkov.
Malé formálne chybičky – Photomodeler neumožňuje export do .DWG (( to by hošani z Autodesku, ktorí si ho strážia ako oko v hlave, skákali 2 metre)), lež do výmenného .DXF; Rubbersheet nie je funkciou Autodesk Map-u, ale autodeskovej nadstavby Raster Design a hliník nie je zlúčenina .>)
No a hlavne, cítim sa mierne v rozpakoch pri formulácii “tuto metodu … navrhnul a do praxe uvedl Mgr. Koštial.” Volil by som “makšiu verziu” v zmysle “metoda jednosnímkovej fotogrammetrie bola aplikovaná sposobom, ktorý navrhol J. Koštial”, ale snáď si rozumieme…
Dúfam, že nezaplním Martinovu poštu spamom, keď tu uvediem jeho email, pre prípadných záujemcov o text uvedenej bakalárskej práce – martin_walter@email.cz
v Nitře byli vždycky neobhajitelní magoři: banda Miko, Popovič, Plutko a spol. … fuj!
to *_*: neviem, nepoznám