Sedím doma a venujem sa svojej obľúbenej činnosti, totižto sledovaniu plazmy o veľkosti zasahujúcej do niekoľkých časových pásiem. Na ploche beží ženský zápas v jame plnej blata, fandím všetkým zápasniciam s malým, stredným i veľkým poprsím, keď sa mi rozdrnčí telefón. Opatrne, tak aby som nepriešiel ani o jeden moment prebiehajúceho ľúteho boja, zdvihnem, na druhom konci je kamarátka K. Kamarátka K. ma po úvodných zdvorilostných frázach poprosí, či by som jej nezrobil dokumentáciu niekde na hentom výskume. Voči takýmto prosbám zachovávam rezervovaný postoj, i keď sa jedná o prosby od žien s malým, stredným a veľkým poprsím (kamarátka K. do tejto kategórie patrí). Zdvorilo odmietam, nespúšťajúc oko z plazmy, keď padne to meno.
Cerveteri…
Objednávam letenku do Itálie.
S Etruskami sa to má prosím pekne tak, že vám každý druhý akademický ľudový umelec bude básniť o “záhadných tajuplných Etruskoch”, “posadlosťou smrťou”, “mystickom živote” a podobné kydy. V skutočnosti to boli normálni chasníci, podobne ako Rimania (futbal, ženské, Ferrari, pápež), akurát zatiaľčo Etruskovia vo voľnom čase brúsili ženské, tak Latinovia brúsili meče. Výsledok sa dá ľahko predikovať a do dejín vstúpil pod názvom Imperium Romanum. Nálepku “mystických Etruskov” dostali obyvatelia Lazia, Umbrie a Toskany z toho dôvodu, že primárnym záujmom Winckelmana & his crew boli boli tumuli, ktoré sa vykrádali ľahšie než PNS stánok senilného dôchodcu. To, že samotné Caere má dnes vymakanú topografiu početných výskumov osílenia mesta, zaujíma v tieni krásnych hrobových nálezov málokoho…
Otázka pre odborníkov: vylupovali etruské tumuli už Rimania? Druhá otázka: prečo je táto prvá otázka tak dôležitá?
Druhým dôvodom mysticity Etruskov je fakt, že Cammino degli Inferi skutočne vypadá mysteriózne a ľahko stimuluje imagináciu osamelého pútnika: zásvetné šero i napoludnie, ťažké tiene pínií a šelest vánku v prasklinách hrobiek…
…závan smrti, nemý výkrik, vôňa myrhy a uhrančivý podmaľovaný pohľad etruskej dámy s malým, stredným i veľkým poprsím… Snažil som sa zachytiť fotkou sfumato lokality, ale da Vinci zo mňa evidentne nie je.
Da Vinciho sfumato nad Cerveteri.
Komplex cerveterských nekropol je vysekaný v mäkkom tufe a bytová, či skôr hrobová kríza obyvateľov Caere viedla k poddolovaniu veľkej časti masívu na SZ od mesta. Je to zvláštny pocit kráčať po cestičke a počuť dunivú ozvenu svojich krokov v katakombách pod chodidlami. Mimochodom, lokalita sa stále aktívne kope a pokiaľ sa vyhnete záplavám obéznych Nemcov v prefláklych turistických častiach nekropoly, môžete zničoho nič vpadnúť na plochu výskumu ukrytú v džungli macchií.
Letecký snímok na výskum katakomb v pekelnom údolí Cerveteri.
Tuf je mäkký, dá sa krájať nožom a pokiaľ nie ste priaznivcom wow efektu fuckin-big-archaeology, ale triangulujete svoj náhľad na svet skôr podľa marginálnych bastardných javov ako ja, je možné naraziť na také chuťovky ako stopy orby na jeho povrchu (orba na tufe = “natufien”), alebo tufový odtlačok pôvodného tumulu na povrchu poľnej cesty. Proste niekto vzal buldozér a urobil cestu tam, kde stála predtým mohyla…
-
- Orba na povrchu tufu – “natufien”
-
- Fotka to nezachycuje v celej kráse, ale ten oranžový oblúk je tufový základ tumulu.
-
- Funerálne údolie smrti a vľavo DOn Pietro – l’Uomo serpente.
Touto peknou ukážkou talianskej pamiatkovej ochrany sa lúčim a mierim k Tyrhénskemu moru okúpať si zaprášené nožičky…
[…] previous posts I wrote about our visit to Cerveteri last year, but I forgot to mention one important thing. You see, one of my sons is obsessed with trains, […]
[…] bolo bývalo spomínané v predchádzajúcom poste, z Cerveteri som zamieril k mori natiahnuť svoje starnúce telo na pláž a obdivovať západ […]