Projekt “Discovering the Archaeologists of Europe”, platený fondom Leonardo da Vinci (to sú také tie unijné chechtáky, ktoré sa najprv vezmú daňovým poplatníkom v jednotlivých zemiach EU, prefiltrujú sa cez tucet unijných inštitúcií a cez poltucta “nezávislých” nadácií, aby sa za 1/10 pôvodnej hodnoty vrátili vo forme webovej stránky v modrej farbe), prezentuje svoje výsledky.
Môžete sa z nich vytešovať na tejto stránke, kde si kliknete na mapičku a hneď vidíte, o čom je tá-ktorá národná archeológia (ofiko), akú má štruktúru, plány do budúca a aké sú možnosti robiť diggera pre lokálny archeotrust. Škoda len, že “Archaeologists of Europe” je pár stredoeurópskych štátikov od UK po Hungary, mrzí ma hlavne Balkán, o ktorom sa nedá veľa vyzvedieť z webových prezentácií oficiálnych národných inštitúcií (ledaže ovládate napr. rumunčinu).
Nosnou myšlienkou celého projektu je porovnať organizáciu národných archeológií s dôrazom na univerzitnú edukejšn a jej vzťah k Bologni. Všetci sme na tom zhruba rovnako, s výnimkou britských archeológov, ktorí sa ešte nenaučili ani jazdiť vpravo. O tom napokon pojednáva aj záverečná štúdia, distribuovaná s názvom DISCO_EUROPE, čož ma trochu zmiatlo (čakal som DJ Tiesta). Nie je to nezaujímavé čítanie, má totižto podtitulok “Qualifications and Requirements to Practice”. Aby ste ju nemuseli pracne hľadať v eurospeaku uvedenej websajtny, dávam ju tu na stiahnutie v .PDF