“Žirafa” – monopodický statív

July 5th, 2008 § 3

Cieľom príspevku je predstaviť odbornej verejnosti špecifický monopodický statív užívaný k primárnej terénnej dokumentácii archeologických nálezových situácií. Nejedná sa o štandardný sériový produkt, ale o “homemade” pomôcku, ktorú zaradila do svojho inštrumentária f. TerraVerita po pozitívnych skúsenostiach s jej nasadením v podniku Arhej d.o.o.

The aim of this article is a short presentation of special photographic monopode called “giraffe”, which is designated for taking the vertical photos during terrain primary documentation. Giraffe is homemade, not mass-producted tool in any case, originaly invented and firstly used by Arhej d.o.o. corp. in Slovenia. We have purchased and used it fot our purposes on our excavations.

Názov “žirafa” je len pracovný a mierne zavádzajúci, keďže tento termín sa vo fotografickej branži používa na označenie osvetľovacieho statívu so šikmým ramenom – napr. tu

Charakteristika

“Žirafa” je monopodický fotostatív určený pre jednosnímkovú pozemnú fotogrammetriu, pre kolmé i šikmé pôdorysné snímky. Je možné využívať ho s akýmkoľvek typom fotoaparátu, moje skúsenosti vychádzajú z užívania DSLR Canon EOS 350D so setovým objektívom 18-55 mm.
Obsluhu tvoria 2, resp. 3 ľudia (v prípade malých skúseností personálu je výhodné postaviť na stranu pozorovateľa, ktorý naviguje obsluhu na presnú centráciu snímku).
V porovnaní s inými typmi výškových statívov používaných v archeológii (tripod – tzv. “švédska veža”; dipod – tzv. “A-stativ”) je žirafa jednoduchšia a rýchlejšia na obsluhu a preto predurčená na snímkovanie v komplikovanejšom priestore (napr. mestské výskumy). Je statívom pre jednosnímkovú fotogrammetriu, vyrovnanie nasnímaných dát je ponechané úplne na softvérovom vybavení.
Nosný systém žirafy sa skladá z troch oddeliteľných častí po 2.5 m, možné je teda snímkovať z výšky 2.5 m, 5 m, 7.5 m. Pri fotografovaní z výšky 7.5 m a ohniskovej vzdialenosti 18mm činila efektívna plocha pôdorysného snímku 6×5 m (“efektívna” predpokladá orez okrajov snímku, kde je distorzia objektivu najvyššia; orezáva sa zhruba 1/5 snímku).
Komponenty:
- nosný systém: 3 duralové trubky so spojkami,
- vyvažovacia upínacia hlava s upínacou plôškou pre fotoaparát
- káblová diaľková spúšť
Parametre:
- dĺžka min/max: – 2.5m/7.5m
- váha: 7 kg (bez fotoaparátu)
- obsluha: min. 2

Princíp funkcie

Kolmosť snímku je dosiahnutá za pomoci vyvažovacej hlavy s upínacou plôškou pre fotoaparát. Základom hlavy sú dve guličkové ložiská – kĺby, v ktorých sa upínacia plôška voľne pohybuje a pôsobením gravitácie smeruje kolmo dolu. Upínacia plôška je jednoduchý kovový profil s otvormi pre štandardnú statívovú skrutku.
Vyváženie fotoaparátu upevneného na plôšku zabezpečuje krídlová matica, ktorou je možné plôšku vyosiť v smere osy Y (obr. 1) a tým eliminovať posunuté ťažisko fotoaparátu. Tú istú funkciu plní statívová skrutka, ktorou sa fotoaparát vyosuje v smere osy X (obr. 2). Náklon nosnej časti statívu (duralových trubiek) nemá vplyv na kolmosť snímku.
Z uvedeného vyplýva nutnosť vyváženia hlavy s fotoaparátom ešte na zemi, bezprostredne pred použitím. Vyváženie je možné realizovať púhym okom (“skuknúť zo strán, či objektív hľadí dolu”), alebo za pomoci olovnice, ktorá sa spustí pozdĺž fotoaparátu (nesmie byť fixovaná na fotoaparát, ani vyvažovaciu hlavu, pochopiteľne!). Pred samotným “ostrým” fotením je praktické nasnímať niekoľko skúšobných foto.
Zablokovaním jedného (alebo oboch) kĺbov vyvažovacej hlavy je možné z výšky snímať šikmé fotografie.

giraffe_stand_01 giraffe_stand_02 Obr. 1-2. Detail vyvažovacej hlavy statívu, pohľad zpredu a zboku. Na snímku je viditeľné vyosenie upínacej plôšky pre fotoaparát Canon 350D.

Manipulácia

1. Zloženie nosnej časti, dutým priestorom v duralových trúbkach je vedený kábel diaľkovej spúšte s odpovedajúcim konektorom, ktorý je vyvedený pri vyvažovacej hlave. Pre fotoaparáty Canon je konektorom Jack 3.5 mm (“malý jack”). Za pomoci vhodnej redukcie je možné snímkovať s ľubovoľným typom prístroja. Použitím bezdrátového pripojenia (infrared, wifi a pod.) tento problém odpadá úplne.
2. Zavesenie fotoaparátu, jeho centrácia (kolmosť) – pre výsledok snímkovania najdôležitejší krok. Zapnutie prístroja, autofokus, nastavenie ohniskovej vzdialenosti (obr. 2).
3. Jeden člen obsluhy prišľapne koniec statívu na zem, druhý z opačného konca dvíha statív tak, že sa približuje k prvému. Statív nie je ťažký, nebezpečie hrozí pri podšmyknutí zašľapnutého konca. Je nutné dvíhať rovnomerne, aby nedošlo k rozkývaniu a prípadnému poškodeniu fotoaparátu na vrchole statívu.
4. Po centrácii fotoaparátu nad fotenou situáciou a po jeho ustavení (húpavé pohyby) je vytvorený snímok (obr. 4).
5. Statív s fotoaparátom je podobným sposobom dopravený na zem, snímok je vizuálne skontrolovaný. Celá operácia by nemala trvať viac než 1 min.

giraffe_stand_03 giraffe_stand_04
Obr. 3-4. Príprava statívu a fotoaparátu pred fotením a jeho pozícia počas snímkovania.

Postrehy z praxe

V rámci výskumov, na ktorých sa v poslednom období podieľala f. TerraVerita, bola žirafa štandardnou dokumentačnou pomôckou pri rozsiahlom plošnom odkryve Praha – Ruzyně, BPK Karlovarská, kde bola pôdorysne snímkovaná celá plocha výskumu (1.7 ha !, obr. 6); a pri záchrannom výskume v Ústí n. Labem – FORUM, kde bolo testované jej nasadenie v komplikovanom teréne náročnom na pohyb (obr. 7).

1. Prax poukázala na výraznú časovú úsporu pri použití žirafy. Najnáročnejším úkonom je príprava na fotenie (umiestnenie vlícovacích fotobodov, zloženie statívu), samotné snímkovanie spojené s prenášaním statívu bolo však veľmi rýchle – priemerne 1 min. na fixáciu statívu, snímok a jeho kontrolu.
2. Vďaka robustnej a jednoduchej konštrukcii je žirafa pomerne odolná na drsnejšie zaobchádzanie v teréne (presun, manipulácia, fotenie). Najslabším článkom je kábel spúště a jeho konektory.
3. Manipuláciu so statívom a celkový výsledok pomerne výrazne ovplyvňuje vietor. Statív je ľahký a pri zvýšenej veternosti vibruje. V tomto prípade je nutné fotiť s kratšími expozičnými časmi.

giraffe_stand_05 giraffe_stand_06 giraffe_stand_07
Obr. 5. Ukážka snímku zo “žirafy”. Statív nie je v ideálnej polohe, okrem foteného pôdorysu je zachytená i obsluha. Obr. 6. Kompozitný pôdorys nasnímkovaný zo “žirafy”. Výskum v Prahe – BPK Karlovarská. Obr. 7. Kompozitný pôdorys situácie počas výskumu v komplikovaných stratigrafiách (výskum v Ústí nad Labem – FORUM).

Záver

V princípe nie je žirafa ničím iným, než aplikovaním klasického fotografického monopodu, úpravy sa týkajú len fotografovanej výšky a aplikáciou primitívnej vyvažovacej hlavy. Napriek výhradám o “čistote” fotogrammetrickej metódy pri použití žirafy sa jedná o veľmi praktickú a rýchlu pomôcku na plošné snímkovanie rozsiahlejších výskumov.

Tento článok je prepracovaným abstraktom príspevku, ktorý odznel na stretnutí “Vybrané problémy staršího pravěku v Mělníku 2008, 14. 3. 2008″ v rámci Doktorandskej školy archeologie na Ústavu pro pravěk a ranou dobu dejinnou FF UK v Praze.
Žirafa a jej konštrukčný princíp boli súčasťou obsahu bakalárskej práce obhájenej na Katedre Archeologie FF ZČU v Plzni (Walter, M.: Využití fotogrammetrie v české archeologii, Plzeň 2008).

otagované / tagged:

§ 3 komentárov k ““Žirafa” – monopodický statív”

kde som? / where am i?

práve čítaš “Žirafa” – monopodický statív v ďobo-CADzone, true men don't kill coyotes and use AutoCAD….

meta